Všetky skvelé miesta - Jennifer Niven I recenzia (spoiler-free)
januára 10, 2018
Detaily:
Originálny názov: All The Bright Places
Počet strán: 344
Väzba: brožovaná
Vydavateľstvo: Ikar
Žáner: YA, romantika
Anotácia: Theodore Finch a Violet Markeyová. Dvaja študenti, úplne rozdielni, obaja sú však nešťastní zo svojich vlastných dôvodov. Jedného dňa sa ocitnú na rímse školskej zvonice, krôčik od skočenia dole. Rozhodnú sa neurobiť to a po škole začnú kolovať chýry o hrdinke Violet, ktorá zachránila samovražedného čudáka. Len oni dvaja vedia, že to v skutočnosti bolo skôr naopak. Finchovi sa podarí presvedčiť Violet, aby spolupracovali na školskom projekte a ich spoločné dobrodružstvo sa môže začať...
Hodnotenie obálky: Obálka je fajn, myslím si, že je dosť symbolická pre samotný príbeh. Avšak z nejakého dôvodu mám pocit, akoby tam niečo chýbalo, príde mi trochu nevýrazná. Keby som o knihe vopred nepočula, len podľa obálky by ma nezaujala.
Hoci som o tejto knihe počula už predtým, nikdy ma neoslovila natoľko, že by som si pomyslela "Wow, áno, toto si musím prečítať". No jedného dňa som bola v kníhkupectve (v ten istý deň ako som kúpila aj Smrteľný chaos) a mali ju za tri eurá a ja nemám sebakontrolu. Určite poznáte takéto prípady. Normálne by bola na môj vkus príliš romantická, no zaujala ma tématika duševných chorôb a depresie a bola som zvedavá, ako to autorka zobrazila.
Tento príbeh je o dievčati, ktoré sa naučí žiť od chlapca, ktorý túži zomrieť. Violet stratila svoju staršiu sestru a pritom aj samu seba. Všetko, čo ju predtým bavilo, čo milovala, jej teraz príde nepodstatné - jej láska k písaniu, vysnená univerzita, či bývalý frajer. Odmieta nasadnúť do auta, keďže práve tak zomrela Eleanor.
Finch, narozdiel od Violet, bol čudákom vždy. Táto nešťastná prezývka sa s ním ťahá väčšinu jeho života. Má problémy s rodinou aj školou, no hlavne sám so sebou. Nevie, kým v skutočnosti je, často mení osobnosti, je náladový, nepredvídateľný a posadnutý smrťou. Vie, že s ním čosi nie je v poriadku, no návštevy psychológov považuje za stratu času.
O päť minút neskôr vpadne dovnútra Finch v rovnakom čiernom tričku, v rovnakých čiernych rifliach, s ruksakom na jednom pleci, knihami a zošitami a koženou bundou pod pazuchou. Veci sa mu všade sypú, a predtým než pozdraví pána Blacka, zdvíha si zo zeme kľúče, perá a cigarey. Pozerám sa naňho a prebleskne mi hlavou: Toto je človek, ktorý pozná moja najhoršie tajomstvo.
Títo dvaja spolu majú zaujímavú dynamiku a tá sa mi páčila, aj keď som s ňou mala občas isté problémy. Finch bol od incidentu zo zvonice Violet priam posadnutý a nechcel jej dať pokoj, a to mi prišlo dosť nevhodné. Aj niektoré jeho poznámky o jej vzhľade a to, ako jej prikazoval čo má robiť. S tým som mala problém a narúšalo mi to zážitok z čítania.
Sadnem si vedľa neho, no schody sú studené aj cez všetky vrstvy oblečenia, čo mám. "Načo si prišiel?"
"Bola si hore?"
"Nie."
"Prepáč, ale teraz, keď už si, tak poďme."
"Nikam nejdem."
Postaví sa a vykroči k autu. Otočí sa a prihlasno mi nakáže: "Poď."
"Nemôžem si len tak odísť, kedy sa mi zachce."
"Ty sa stále hneváš?"
"Vlastne áno. Ale pozri sa na mňa. Nie som ani oblečená."
"Fajn. Vyzleč si ten škaredý župan. Daj si topánky a kabát. Nezdržuj sa prezliekaním do iných vecí. Napíš rodičom odkaz, aby sa nebáli, keď sa zobudia a zistia, že si preč. Dám ti tri minúty, ináč pôjdem hore po teba."
Mám pocit, že zniem, akoby sa mi tá kniha moc nepáčila, čo ale nie je pravda. Jej čítanie ma bavilo, príbeh sa mi páčil, postavy boli tiež v pohode a nebudem klamať, občas som pritom zacítila nejakú tú emóciu (čo je u mňa celkom nezvyčajné). A fandila som Violet a Finchovi.
Celkové hodnotenie: Ku knihe mám prevažne pozitívny postoj, niektoré veci by som možno zmenila alebo napísala inak, ale určite neľutujem, že som ju čítala. Som rada, že som sa stala súčasťou príbehu Violet a Fincha, aj keď to nebola kniha, do ktorej by som sa na 100% zamilovala.
Dávam jej 4 hviezdičky.
0 comments